Deprecated: Function ereg_replace() is deprecated in /www/h/r/u31225/public_html/libraries/Trash.php on line 96
Zachráňme Hron - Občianske združenie Hron pre slobodné rieky

Hron pre slobodné rieky
Zvolenská cesta 14
Banská Bystrica
PSČ: 974 03
Tel.č.: 0907 400 752
Fax : 00421 45 540 2371
E-mail: hron.oz@zoznam.sk
http// www.hron-oz.sk

A A A

Zachráňme Hron

 

 

Rieka nie je obnoviteľný zdroj
OZ Hron pre slobodné rieky ( OZhpsr)

Bude aj z rieky Hron elektrárenský kanál s desiatkami priečnych hatí a hrádzí malých vodných elektrární?

Ak by sa  zrealizovali plány MŽP podľa Návrhu technického využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (TVHEPVT SR) a podľa požiadaviek len nedávno vládou schvaľovaného Generelu energetického využitia vybraných tokov, došlo by aj na ďalších tokoch nadregionálneho významu k rozsiahlej a nemennej devastácii riečnych ekosystémov a životného prostredia podobne ako za bývalého režimu. S veľkou pravdepodobnosťou by to viedlo k úplnej likvidácii biologických a krajinárskych funkcií našich ďalších riek a tokov.

 

Podobný plán ako MŽP predstavilo aj súčasné Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR vo svojom Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov Slovenskej republiky, kde v cieľoch svojej tzv. Národnej politiky v oblasti energie z OZ sa okrem iného uvádza: „Klimatické zmeny majú dopad aj na intenzitu zrážkovej činnosti, ktorej dôsledkom sú povodne. Preventívnym opatrením pred povodňami je budovanie vodných elektrární, ktoré sú zosúladené s plánmi na protipovodňovú ochranu a preto aj využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu je prioritou“.

 

Jedným z najviac postihnutých tokov by bola druhá naša najväčšia rieka Hron. Na tejto rieke, vo svojom návrhu TVHEPVT Slovenska plánuje Ministerstvo životného prostredia s podporou Ministerstva hospodárstva a regionálneho rozvoja SR v najbližších rokoch podporiť výstavbu vyše 30-tych ďalších priečnych hatí a zdrží MVE, spojených pravdaže s následnými reguláciami a úpravami jej koryta a brehov.

Pre plánované obdobie do roku 2015 by mali malé vodné elektrárne (s inštalovaným výkonom 82MW) svojim využiteľným energetickým potenciálom predstavovať 3,38% z celkového plánovaného potenciálu obnoviteľných zdrojov energie (2421MW), z čoho však podiel reálne využitého energetického potenciálu MVE na rieke Hron bude tvoriť približne len 0,85%.

 

Mnohé negatívne vplyvy a kumulatívne dôsledky týchto početných priečnych hatí a zdrží MVE na strednom a hornom toku Hrona, ako je aj reálne riziko nedostatku chladiacej vody pre JEMO, nie sú ani v jednom prípade brané do úvahy a tobôž nie sú ani vecou ich spoločného posudzovania z hľadiska vplyvov na životné prostredie v procesoch EIA/SEA, pravdaže ak by bolo rozhodnuté, že posúdenie predmetného zámeru podlieha povinnému posúdeniu podľa zákona.

 

Stanovenie úplne nezmyselných a stále ešte platných limitov (platných aj pred dvadsiatimi rokmi) prílohy č.8 zákona č.24/2006 (s určujúcimi limitmi výšky hrádze pre posúdenie zámeru), vo väčšine prípadov však umožňuje príslušnému orgánu MŽP vydávať rozhodnutia, že činnosť alebo predmetný strategický dokument sa nebude posudzovať podľa zákona, čím pravdaže nasleduje len povoľovací proces podľa osobitých predpisov. Uvedený postup je úspešne praktizovaný a vo veľkej miere aj ukončený na mnohých zámeroch a strategických dokumentoch MVE na rieke Hron.

 

Podobný problém ako v hornej, vzniká aj na dolnej časti rieky Hron pod VN Veľké Kozmálovce, ktorá slúži aj ako zdroj vody pre prevádzkovanie JEMO.

 

Zdvojnásobenie odberu vody po dostavaní 3 a 4 bloku JE a nutnosť navýšenia akumulovaného objemu ako rezervy z dôvodu jadrovej bezpečnosti, ako aj vypúšťanie oteplenej odpadovej vody naspäť do rieky a predovšetkým tiež schválenie (KÚŽP Nitra) manipulačného poriadku na VN  s povoleným minimálnym, neskutočne nízkym, zostatkovým prietokom vypúšťaným do toku v objeme 6,6m³/s ( čo je asi 14% priemerného ročného prietoku), nikoho asi nezaujíma a preto pravdepodobne tiež nie je vecou posudzovania vplyvov na životné prostredie v procesoch EIA/SEA. Všetky stavebné zámery MVE sú opäť vedené a povoľované len podľa osobitých predpisov.

 

Paradoxne, ani zmena prietokových pomerov a ich vplyv na možný nedostatok vody nezaujíma ani Slovenské Elektrárne a.s. ako majoritného majiteľa JEMO, hoci v podstate zaistenie stáleho prevádzkového výkonu min.1760MW ako aj bezpečná prevádzka JE, v plnej miere závisí od dostatku vody v rieke Hron a tým i jej stáleho objemu v akumulačnej vodnej nádrži Veľké Kozmálovce.

 

To, že s možným nedostatkom chladiacej a technickej vody pre JE vedenie SE a.s. nemá problémy a rozhodne nie obavy, potvrdzujú aj ich do značnej miery rozpracované zámery výstavby MVE aj nad touto akumulačnou nádržou a tiež aj zjavný nezáujem o riešenie problému stále viac sa zmenšujúceho objemu vody v VN Veľké Kozmálovce vplyvom jej zanášania sa nánosmi rieky Hron, kde pri zvýšenej eróznej činnosti a následnej kumulácii sedimentov v početných hatiach je takmer isté, že pri ich súčasnom preplachovaní (v čase vysokých vodných stavov) dôjde k urýchleniu procesu zanášania tejto VN.

 

Medializované environmentálne zámery Slovenských elektrární vybudovať na nových plánovaných hrádzach MVE veľkokapacitné biokoridory, síce vyzerajú veľmi pozitívne, no oveľa viac by bolo potrebné vybudovať takéto biokoridory predovšetkým aj na už prevádzkovaných niekoľkých desiatkach hrádzí VE v ich vlastníctve, kde biokoridory sú buď nefunkčné alebo nie sú žiadne.

 

Čo tak začať s VN Veľké Kozmálovce, pokračovať na unikátnych kanáloch VE Vážskych kaskád a mnohých ďalších?

 

Čo tak byť jeden z prvých, ktorý v reálnej podobe začne napĺňať tiež záväzky SR vyplývajúce zo smernice WFD Európskeho parlamentu a Rady v RSV § 5. Vodného zákona?

 

Ak sa má štát (teda my všetci) postarať so svojich zdrojov o dostatočné množstvo a kvalitu vody v rieke Hron pre jej užívateľov,

  • Slovenské elektrárne a.s. na výkonovo stály a bezpečný chod JEMO,
  • chod rádovo niekoľkých desiatok plánovaných a realizovaných hatí a zdrží súkromných MVE (ktorých povolené max. odbery vody mnohokrát prevyšujú aj priemerný ročný prietok v danom profile rieky)
  • stovky odberných miest pre stále sa zvyšujúce potreby priemyslu
  • tisíce odberných miest pre potreby poľnohospodárstva, závlahy a úžitkovej vody pre obyvateľstvo
  • trvale udržateľný stav životného prostredia
  • a ak ostane, tak aj pre zachovanie života v rieke samotnej počas stále častejšie sa opakujúcich nízkych vodných stavoch,

musí si hlavne stanoviť priority a to skôr ako sa zistí, že rieka Hron tento obnoviteľný zdroj energie sa už neobnovuje, lebo proste sa už obnovovať nestíha.

 

To, že sa Slovenská vláda v plánovaní dlhodobej stratégie smerovania a rozvoja výroby elektrickej energie rozhodla ísť cestou využívania jadrovej energie ako diverzifikovanej, ekonomicky efektívnej a primerane „environmentálne“ akceptovateľnej možnosti výroby tejto strategickej  komodity, je nesporným faktom.

 

Nesporným faktom by malo tiež zostať, že prevádzka týchto zariadení je ekologická a nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, ako je to prezentované zástupcami Slovenských elektrární a vo všetkých verejne dostupných informáciách a správach o výstavbe a bezpečnej prevádzke jadrových elektrární.

 

V poslednom období však akoby dochádzalo k prehodnocovaniu týchto názorov a to z médií a tlači masívnym informovaním verejnosti že domáca, ekologická a bez negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie je výroba elektrickej energie len z obnoviteľných zdrojov, kde zariadenia v ktorých sa elektrická energia z OZ vyrába k svojej prevádzke nepotrebujú žiadne vstupy, neprodukujú žiadne odpady pri ich prevádzkovaní a budú môcť zaistiť dostatok energie prakticky  n a v ž d y , čím postupne nahradia ostatné spôsoby jej výroby.

 

Na pravdivosti týchto veľkolepých správ a informácií iste neuberá tiež štedrá podpora takýchto projektov zo strany vlády SR presmerovaním veľkej časti fondov z EU na túto oblasť podnikania (a to aj v súčasnom období hospodárskej krízy), nehovoriac tiež o kladných stanoviskách a udeľovaní výnimiek pri vydávaní povolení pre umiestňovanie a stavbu takýchto zariadení Ministerstvom životného prostredia.

 

Po dostavení JEMO (ak neuvažujeme s plánovanou výstavbou nových blokov JEBO, či z navrhovaným zvýšením výkonu JEMO), bude pokrytá spotreba elektrickej energie v SR na min.120%, čo znamená že prebytočnú el. energiu budú môcť SE predávať susedným krajinám.

 

V súčasnom období nástupu rozsiahlych škrtov vo výdavkoch štátu, zvyšovania daní a cien všetkých komodít a služieb pre obyvateľstvo, akoby šetrenie v oblasti poskytovania rozsiahlych dotácií, stimulov a zvýhodnení pre súkromné spoločnosti podnikajúce vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) bolo nedotknuteľné, hoci ich proklamovaný hospodársky a celospoločenský prínos vo väčšine prípadov by bolo možné prinajmenšom nazvať ekonomickým zázrakom .

 

Z hľadiska využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov všetky rentabilné zdroje sú vo veľkej miere (avšak s malým % účinnosti) už využívané. Určité rezervy sú však vo výstavbe prečerpávacích elektrární na už postavených VN (Oravská priehrada, Kráľová pri Senci...).

 

S určitosťou však je možné povedať, že v súčasnosti plánovaná výstavba MVE na prirodzene tečúcich riekach má hodne ďaleko od ich rentability a ekologickej prevádzky, ale hlavne je v rozpore so zabezpečením trvale udržateľného využívania vodných zdrojov prostredníctvom integrovaného manažmentu v povodiach s cieľom zachovania prírodných funkcií vodných tokov, ich prírodného ekosystému a zachovanie hydroekologických potrieb krajiny aj pre budúce generácie.

 

K uvedeným skutočnostiam sa SR zaviazala prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady WFD č.2000/60/ES a jej zapracovaním do zákonnej legislatívy, ako Rámcová smernica o vode (RSV) zákonom č.364/2004 Z.z. (Vodný zákon), ktorý v plnej miere prebral právne akty vrátane 15-tich smerníc európskeho spoločenstva a Európske únie na úseku vôd.

 

Je naozaj ťažké si predstaviť vytvorenie integrovaného manažmentu v povodí rieky Hron, kde skoro ¼ z dĺžky vodného toku bude na nasledujúcich  50 rokov v rukách súkromných spoločností, s pridelenými právomocami správcov toku, na úsekoch kde MVE sú v ich vlastníctve.

 

V oblasti vodnej politiky štátu sú rozhodujúce a záväzné kritériá vyplývajúce zo zákonnej legislatívy RSV.  Avšak kritériá  na dosiahnutie plánovanej využiteľnosti OZE vodných tokov SR, podľa NVHEPVT (Návrhu  hydroenergetického využitia vodných tokov), sú v priamom rozpore so záväznými kritériami vyplývajúcimi z RSV. Tieto európske dokumenty si v zásade odporujú a preto splnenie všetkých požiadaviek na plánované kritériá a limity využiteľnosti OZE v rámci NVHEPVT je prakticky nemožné.

 

Vzhľadom na celosvetovú zmenu klimatických podmienok je nesporné, že voda bude v tomto storočí základom pre trvale udržateľný rozvoj krajiny.

 

Preto je predovšetkým potrebné a nevyhnutné zabezpečiť, aby na správnej implementácie RSV do praxe bolo zainteresovaných čo najviac relevantných subjektov, vedeckých inštitúcií, nestranných odborníkov z oblasti ochrany životného prostredia (avšak s iným pohľadom na ochranu životného prostredia ako mali a majú odborní úradníci v rezorte MŽP a ako je prezentovaný v NKVHEPVT SR vypracovaným VÚVH Bratislava a následne paradoxne tiež vyhodnoteným tým istým ústavom), tiež spoločenských a záujmových mimovládnych organizácií, združení miest a obcí, ako aj všímať si návrhy a pripomienky prostých ľudí, ktorých sa to bezprostredne bude týkať.

 

Takzvaná Stratégia pre implementáciu RSV schválená vládou SR (z dielne MŽP), akoby nebola dostatočná na to, aby eliminovala riziká v súčasnosti akosi prehliadanej nesprávnej aplikácie základných požiadaviek RSV do praxe a to hlavne pri povoľovaní výstavby priečnych hatí a zdrží MVE na prirodzene tečúcich vodných tokoch nadregionálneho významu.

 

A to ani nehovoriac o priorite budovania týchto priečnych hatí a zdrží MVE ako preventívne opatrenia proti povodniam (z dielne Ministerstva hospodárstva).

 

Toto prehliadanie a obchádzanie základných požiadaviek a zákonných nariadení RSV bez vyjednania si prípustných výnimiek pre procesy posudzovanie a schvaľovanie zámerov MVE zo strany MŽP SR z nariadených smerníc WFD od Európskej komisie a Rady, môže mať dopad nie len na finančné straty z neskorších nevyhnutných korekcií nesprávnych aktivít a rozhodnutí, ale aj sankcie EK za nesplnenie požiadaviek RSV.

 

Pravdou je, že výroba takzvanej zelenej energie z obnoviteľných zdrojov, však v súčasnom období predstavuje jednu z najistejších, najlukratívnejších a najprosperujúcejších foriem podnikania. Ich nerentabilnosť je v nadmieru štedrej forme mnohonásobne kompenzovaná vládou SR s presmerovanými fondmi z EU (mnohokrát pokrývajúcu až 75% stavebných nákladov), násobne vyššími regulovanými výkupnými cenami elektrickej energie, ako aj ďalšími vládnymi opatreniami, odporučeniami a rozhodnutiami pri presadzovaní stavebných zámerov a ich kladného posudzovania z hľadiska vplyvov na životné prostredie Ministerstvom životného prostredia.

 

Výstavba a prevádzkovanie zariadení OZE v plánovanom rozsahu rozhodne má a stále viac bude mať výraznejší dopad na nutnosť zvyšovania spotrebiteľských cien elektrickej energie na domácom trhu .Tým, že štát podporuje výrobu elektrickej energie v takýchto zariadeniach a kompenzujúc cenový rozdiel distribučným spoločnostiam, ktoré ju po dobu 15 rokov budú povinne zo zákona musieť za regulované (teda za oveľa vyššie ceny ako sú trhové vykupovať), zvyšuje jej koncovú cenu pre vnútorných  spotrebiteľov.

 

Iste si každý dobre pamätá rušenie štátom regulovaných spotrebiteľských cien energií a iných komodít pri privatizácii energetických strategických podnikov, vraj z dôvodu nedeformovania tržných cien.
Nie sú však v súčasnosti tieto tržné ceny, tak isto ako pred tým, deformované štátom regulovanými vysokými výkupnými cenami elektrickej energie z OZE ?

 

Len v súčasnosti distribučné spoločnosti evidujú žiadosti o zapojenie viac ako 1,9 tisíc MW  inštalovaného výkonu z OZE, čo by po zrealizovaní týchto projektov v blízkej budúcnosti zvýšilo cenu elektrickej energie pre domácnosti min. o 14% (a to nehovoríme o skoro každom medziročnom zvyšovaní cien tejto komodity). Výkupná cena elektriny na domácom trhu z týchto zdrojov je  niekoľkonásobne vyššia ako z klasických elektrární. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nastavil výkupné ceny, ktoré umožňujú návratnosť investícií do OZE od 8 do 10 rokov (ak však nepočítame zdroje na financovanie projektov z fondov EU).

 

Cena silovej energie na Slovensku sa pohybuje na úrovni 60 EUR za megawatthodinu a ceny elektriny pre domácnosti na tento rok sú stanovené vo výške 132 EUR za megawatthodinu.

 

Schválené výkupné ceny z OZE za jednu MW/h sa pohybujú na cenovej úrovni: 108 EUR pre MVE pod 1MW výkonu ; 98EUR pre MVE s výkonom od 1 do 5 MW a 61,7 EUR pre VE nad 5 MW, (126 EUR pre tepelné elektrárne na spaľovanie biomasy, 430 EUR pre solárne elektrárne).

 

Cena  elektrickej energie predávaná do zahraničia v rámci prenosovej sústavy EU zostane však rovnaká – tržná a to aj bez ohľadu v akých zariadeniach, ako vyrábaná a v akej výške bude vládou SR dotovaná .To bude znamenať, že spotrebiteľ na Slovensku doplatí tiež rozdiel ceny elektrickej energie pre vnútorný trh a ceny elektrickej energie predávanej za podstatne nižšie trhové ceny do zahraničia.

 

Tak ako pre všetky hospodárske odvetvia, tak aj pre výrobu elektrickej energie z OZ by malo platiť, že sa budú  využívať pre energetické účely len vtedy ak sú rentabilné a nie za každú cenu.

 

Tečúce vody potokov a riek majú nezastupiteľné funkcie v prírode a nie je možné sa na ne pozerať len ako na výrobný prostriedok pre získavanie elektrickej energie.

 

Je nesporné že hospodárske, ekologické, krajinotvorné, prírodno-ochranárske a rekreačno- turistické hodnoty Pohronia s revitalizovaným prirodzeným tokom rieky Hron a priľahlým územím , predstavujú z celospoločenského hľadiska hodnoty, ktoré mnohonásobne prevyšujú prínos z hydroenergetického využitia tejto rieky predstavujúci menej ako 1% z energetického potenciálu OZE.

 

A to už nehovoríme o niekoľko násobne väčších celospoločenských a ekonomických prínosoch, ak by Ministerstvo životného prostredia vypracovalo a podporovalo práve také projekty, ktoré by viedli k znovu obnovenie biodiverzity poškodených vodných tokov a k ich revitalizácii, tak ako sa Slovenská republika zaviazala, napĺňať tieto požiadavky, prijatím smernice WFD 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady vo svojej Rámcovej smernici o vodách RSV zákona č.364/2004 (Vodný zákon).

 

REAGOVAŤ NA ČLÁNOK TU!